Vdaka za pomoc... na kridlach zivota.

Vdaka za pomoc... na kridlach zivota.

Ako viem pomoct? Ako mozem pomoct? Ako mozem byt uzitocny? Mozes. Vzdy je cesta. Vzdy. Vcera vecer sa vydrazil obraz Maleho princa, ktory som darovala do aukcie, stvornasobne. Peniazky pojdu rodine so smrtelne chorym syncekom a aby to nebolo malo, drazitel dokonca daroval aj samotny obraz. Suma je 200 eur. Pre niekoho suma jedneho obedu v lepsej restike. Pre niekoho vylet s rodinou. Pre niekoho potraviny na mesiac. Pre niekoho benzin na rehabilitacie. Napriklad. Pre niekoho vela, pre niekoho malo. Pre mna je to obrovske gesto Lasky, hoci by bol niekto kupil obraz aj za povodnu cenu a peniazky by daroval. Stretavam sa pomerne casto s otazkou "Ale ako mozem pomoct? Ved ja nic nemam." Mas. Vzdy mas co ponuknut. Vzdy mas moznost byt uzitocny uz len tym, ze budes sprostredkovatelom, ze cez Teba bude prudit informacia, pomocna ruka, pohladenie, sila, ktora otvori dvere niecomu vacsiemu. Verit v dobro, v lasku a v to, ze sme tu jeden pre druheho. Ze necakame odplatu, pretoze nas naplna uz len to, ze nam niekto podakoval. Alebo, aj keby nepodakoval. Stacit bude, ze sme pomohli. Ci je to "len"... vlastne nie. Ved to je najviac. Tajomstvo nespociva v nahanani motylov ale v tom, ze vybudujeme zahradu, do ktorej budu chciet priletiet. Dakujem za kazdeho z vas, blizkeho ci vzialeneho, ktory viac ci menej, ale predsa, pomaha. Kiez vam je Nebo priaznivo naklonene.